Prepáčte, že som trochu pozabudol (nie som na tom so zdravím najlepšie) na svoj sľub, teraz ho plním a posielam Vám Pozdrav od stromov. Božie požehnanie vo všetkom čo robíte Vám žičí
a srdečne pozdravuje Ivan Kadlečík.
Keď strom aj zomrie, ešte dlho žije. Jeho procesy sú pomalé a dôstojné, pokojná a pokorná je aj jeho smrť: ale kto určí presne ten okamih? Krásne starne, potichu trpí, nedá sa vyrobiť, temer nehybne stojí a čaká. A predsa o nič nepríde, všetko, čo treba, príde k nemu. Vraj sa aj bojí, hoci je mocný. Strom je čistý.
A človekova tvorba sa k drevu ustavične upiera, je mu akési blízke dotykom, dôverné a bratské. Možno aj preto, lebo ho niečím presahuje, akoby spôsob života a smrti i posmrtnosti dreva bol duchovnejší. Zdá sa, že ozajstnou korunou stvorenia sú koruny stromov a človek si tento titul iba samoľúbo privlastnil.
Priateľovi Jurajovi Mertušovi venuje Ivan Kadlečík
Ilustrácia - Chvála životu
Vzácnemu priateľovi Ivanovi Kadlečíkovi s poďakovaním za krásne slová.
S úctou a pokorou venuje Juraj Mertuš
Ďakujem za pozdrav k meninám, no predovšetkým za nádhernú odpoveď na moju poéziu. Tak to má byť. Básnik premieňa krásny pohľad na krásne videnie. Človek je všetkým a každým, najmä sebou. Cirkuluje okolo svojho jadra ako letokruhy košatého stromu, čo tichý a počúvajúci visí nad jazerom.
Ďakujem Vám aj za priateľstvo, ktoré si aj ja vážim a ktoré mi pomáha vyprosovať Božie požehnanie.
S úprimným pozdravom Ivan Kadlečík 9. Júla 2014